Niektoré typické aj netypické správanie sučky

V prvých týždňoch, asi do polovice gravidity, sú fyzické a pohybové zmeny nevýrazné, ale môže sa meniť chuť. Obvykle má sučka sklon k žravosti či k nechutenstvu, môže javiť známky únavy a ďalšie zmeny správania. Tie spočívajú buď vo zvýšenej závislosti na majiteľovi / sučka vyhľadáva jeho blízkosť, nasleduje ho, lezie do postele, kňučí/ alebo naopak; je flegmatickejšia, nevšímavá.

Vo vzťahu k iným psom v domácnosti sa sučka môže začať správať dominantne až agresívne, a to voči ďalším sučkám nablízku. S pokračujúcou graviditou sa sučka správa opatrnejšie, pohybuje sa menej a pomalšie. Je preto dôležité poskytnúť jej pravidelne časté a krátke prechádzky, pretože so zväčšujúcim sa objemom brucha potrebuje častejšie vyprázdnenie. Pri prechádzkach ju treba chrániť pred konfliktom s inými psami, ktoré by mohli vyústiť v bitku.

Nie je vhodné vystavovať ju iným stresovým faktorom, napr. sťahovaniu či iným zmenám v životnom štýle rodiny.

S približujúcim sa koncom gravidity sa objavujú popri vonkajších znakoch aj zmeny správania. Sučka vyhľadáva pokojné a chránené miesto, začne budovať pelech, nosiť doň vhodný materiál (napr. v domácnosti kúsky textilu, buničiny, papiera alebo aj seno, slamu) a ukladať si ho. Môže pritom aj intenzívne hrabať prednými končatinami. S blížiacim sa pôrodom stúpa nepokoj, sučka hniezdo znova a znova prehrabuje a klesá jej apetít.

Asi 12 – 24 hodín pred jeho začiatkom dramaticky stúpa nepokojné správanie, sučka vstáva, ulieha, trhá materiál v hniezde na drobné kúsky, hniezdo opúšťa a vzápätí sa doň vracia, žiada sa von (ak ju chováme v byte) a hneď sa chce vrátiť, často zaujíma polohu k močeniu, a to aj v hniezde, točí sa na mieste, otáča hlavu k zadnej časti tela, kňučí, mení dychovú frekvenciu. K známym osobám sa správa prítulnejšie, ale ostražito až agresívne voči neznámym, pravdepodobne ako atavizmus obrany hniezda voči votrelcom. Ak má sučka zvlášť silné puto k majiteľovi, môže javiť známky stresu, keď sa tento vzdiali z blízkosti jej pôrodného boxu; niektoré sučky na takú situáciu reagujú tým, že hniezdo opustia a pripravia si nové v blízkosti majiteľa, porodia na novom mieste.

Samotný pôrod má štádium sťahov, otvárania, vypudzovania plodov a napokon placent. Po narodení každého šteniatka sa mu sučka intenzívne venuje, olizuje plodové vody z novorodenca i podložky, čistí sa, medzi stoličkami prehryzne pupočný povrazec a plodové obaly zožerie. Olizovaním a prevracaním šteniatka stimuluje jeho dýchacie pohyby. To sa opakuje s každým mláďaťom. V poslednej pôrodnej fáze odchádzajú placenty, ktoré matka tiež konzumuje, podobne ako ostatní príslušníci psovitých šeliem. Placenty pritom odchádzajú striedavo medzi jednotlivými plodmi, napríklad placenta prvého plodu sa môže objaviť po narodení druhého a tretieho plodu. Požieranie plodových obalov a placent udržiava pelech v čistote, možno tiež hasí prvý  smäd matky po pôrode; stimulom k tomuto správaniu je pravdepodobne pach týchto tkanív.

Zvukovým prejavom narodených mláďat však sučka nevenuje pozornosť až do chvíle, kým neporodí posledný plod. Veľmi citlivo však reaguje na akékoľvek rušivé vplyvy z okolia.

Pri vyrušení počas pôrodu sa môžu sťahy maternice prerušiť, vypudenie plodu nenastane v očakávanom intervale. Dlhšie trvajúce vyrušenie môže pôrod zastaviť, sučka pritom môže byť nervózna, agresívna, zvyšuje sa riziko poranenia pre matku a pre mláďatá. Po vyrušení pôrod obvykle pokračuje o 15 – 60 minút, ale ani 6 hodín s plodom v pôrodných cestách nie je výnimkou. Ak sa narodí plod mŕtvy, sučka ho olizuje, kým nevychladne, potom ho odtlačí z hniezda, zožerie alebo zahrabe.

I materinské správanie riadi centrálny nervový systém prostredníctvom hormonálnych a ďalších faktorov. Uplatňujú sa tiež skúsenosti. Existujú tak individuálne rozdiely materinského správania. Niektoré sučky, ktoré majú svoj prvý vrh, môžu mláďatá odmietať, najmä ak rodili cisárskym rezom. Lebo v čase, keď by ich oňuchávali a olizovali, boli pod vplyvom anestézie. V týchto prípadoch tiež chýba prirodzená stimulácia pôrodných ciest telom plodu, ktorá navodzuje vylučovanie oxytocínu, hormónu, významného pre materinské správania a spúšťanie mlieka.

Pri prvom cicaní mlieka možno sučku fixovať, kým si na mláďatá zvykne. Sú známe ojedinelé prípady, že sučka svoje mláďatá napadne. Materinské správanie je charakteristické náhlym počiatkom. Jeden deň máme doma sučku, ktorá chodí, žerie, pije, šteká a druhý deň je tu hniezdo zaplnené niekoľkými šteniatkami. „So svojimi mláďatami vytvára najpevnejšie puto v živočíšnej ríši – biologickú jednotku matka-vrh. Sučka začne tráviť bezmála 24 hodín “starostlivosťou o toto klbko – poskytuje im teplo, mliekom  čistí ich, olizuje zadnú časť tela a odstraňuje, požiera ich moč a výkaly. Pelech tak udržiava v čistote a bez zápachu (ktorý by v prírode mohol privábiť predátorov).

Od mláďat odchádza v prvých dňoch iba kvôli tomu, aby sa nakŕmila a vyprázdnila. V tomto čase jej môžeme k boxu či košíku prisunúť misku s vodou – napije sa bez toho, aby mláďatá opustila. Treba jej dopriať pokoj, ticho, nevodiť k nej návštevy „pozrieť sa na šteniatka“. I tá, inokedy najpokojnejšia, sučka totiž môže brániť mláďatá, ak sa priblížia cudzie osoby, a bez varovania chňapnúť. Toto správanie je zvlášť výrazné v čase, kým mláďatá nezačnú z hniezda vychádzať. V druhom týždni po narodení vrhu sučka opúšťa pelech asi na 2 – 3 hodiny denne. I vtedy však mláďatá chráni – materinská agresia sa môže prejavovať i na diaľku, cez celú miestnosť či dom, obvykle vrčaním.

Pri odňatí mláďat môže pohrýzť. Ak je nutné mláďatá ošetriť, je možné matku odvolať a odmeniť za pokoj a medzitým vykonať potrebné. Ak niektoré z mláďat neprospieva, nepohybuje sa alebo ochorie, môže ho matka odmietať, ba dokonca vystrčiť z hniezda skôr, ako u neho choroba prepukne. Mláďa môže i usmrtiť a zahrabať. Pre majiteľov je to ťažko pochopiteľné, ale v prírode toto správanie minimalizuje nebezpečie predátorov a šetrí cennú energiu matky pre zvyšné mláďatá. Niektoré sučky usmrcujú svoje mláďatá; ak sa to opakuje pri druhom vrhu, odporúča sa kastrácia.

Sučky obvykle bez problémov prijímajú cudzie mláďatá, i keď sú staršie či mladšie ako jej vlastné.

Pri mladších sa jej starostlivosť zintenzívňuje. Asi do 4. týždňa je laktujúca matka pokojná; situácie, ktoré by ju inak stresovali, ju neovplyvňujú a plne sa venuje svojmu vrhu. Postupne sa však jej vzťah k mláďatám mení. V čase, keď sa im otvárajú oči a uši a robia prvé výlety do okolia pelechu, začína ich jemne trestať vrčaním, cerením zubov alebo uchopením chrbta nosa do zubov, tzv. inhibovaným pohryznutím. Už nereaguje na každú ich snahu cicať, ak sa o to pokúšajú, vstane a odchádza s prípadným zavrčaním.

Medzi 4. a 6. týždňom môže mláďatám vyvrhovať krmivo. Necháva šteniatka dlhšie osamote a postupne ich odstavuje.

S ukončením odchovu mláďat sa postupne vytráca i materská agresia sučky.

Autor: Prof. MVDr. Eva Baranyiová, CSc.

Na Veterinárnej a farmaceutickej univerzite v Brne zahájila výučbu veterinárnej etológie (veda o správaní sa zvierat) v 90. rokoch a neskôr zaviedla predmet „Poruchy správania zvierat – spoločníkov človeka“. Je autorkou vedeckých prác a odborných článkov z fyziológie a tiež etológie. Prednáša na univerzitách doma aj v zahraničía na seminároch. Aktívne sa zúčastňuje vedeckých kongresov.

Zdroj: časopis Náš pes