Hygiena
Na naučenie hygienických návykov v interiéri by sme mali psíkovi vhodne vysvetliť a naučiť ho, že náš byt, alebo dom nie je záchod, ale práve trávička, či štrk pred domom je na vyprázdňovanie vhodný. Učenie je ale náročný proces, ktorým by mal prejsť každý jedinec.

Rýchlosť, akou sa psík naučí hygiene je veľmi individuálna a pohybuje sa od jedného dňa až do takmer dvoch týždňov.

Postup je jednoduchý, nemali by sme dať psíkovi možnosť vyšpiniť sa v interiéry a to dosiahneme jedine tak, že budeme pravidelne a v relatívne krátkych intervaloch chodiť von na miesta, kde chceme aby sa šteniatko vy-cikalo, či vykakalo. Zo skúseností je ideálny interval 2 hodiny počas dňa a v noci by sme si mali privstať aspoň dva krát po 3-4 hodinách. Psíka treba zobrať na vychádzku, ktorá ale nebude trvať dlho, resp. bude trvať iba dovtedy kým sa nám šteniatko vyciká a po tomto čine psíka pochválime, môže dostať aj maškrtu a okamžite ideme dovnútra, aj keby to malo byť len 20 sekúnd.

Je to postup, ktorý dáva psíkovi najavo, že exteriér je určený na vyprázdňovanie.

Dôležitý vizuálny kontakt
Hygiena ale nie je všetko a už vo veku okolo 7-8 týždňov by sme mali psíka začať učiť na jeho vlastné meno. Je to prvým predpokladom budúceho výcviku, nakoľko potrebujeme pri každom povele najprv upútať pozornosť psa a upriamiť ju na seba a až následne môžeme dať psovi povel, ktorý chceme aby splnil. No ale ako na to?

Čo to vlastne znamená získať pozornosť?

Je to hlavne získanie očného kontaktu, ktorý nám psík venuje iba v situácii, keď nás naozaj vníma a sleduje čo robíme. Očný kontakt budujeme v asociácii s menom psa, pričom používame motiváciu rôzneho charakteru. Dobrým príkladom je hračka, ktorú má psík rád. Hračku zoberieme do ruky, psíkovi ju ukážeme a zdvihneme do takej výšky, aby bola pre šteniatko nedostupná. Následne naňho zavoláme menom a meno opakujeme až do momentu, kedy psík odpúta svoj pohľad od hračky a svojimi očkami pozrie priamo do našej tváre. Toto je moment, kedy musíme psíka rýchlo odmeniť a to tak, že mu hračku dáme, alebo hodíme, prípadne sa o ňu budeme preťahovať, či inak sa hrať. Prvý pohľad do očí môže trvať dlhšie, lebo psík nevie, čo od neho vlastne chceme. Nesmieme ale povoliť a musíme byť tvrdohlavejší a vyčkať až na očný kontakt. Analogicky môžeme použiť ako motiváciu aj paličku, alebo maškrtu.

Dôslednosť
Už sa vieme venčiť vonku a počúvame na meno, ale stále je chutný aj nábytok, stena, či majiteľova ruka. Prvá najdôležitejšia vec, ktorú si musíme uvedomiť pri riešení týchto situácií je dodržiavanie striktnosti. Znamená to, že sa musíme dobre a na dlhú dobu rozhodnúť čo psíkovi budeme dovoľovať a čo naopak zakazovať. Následne je potrebné tieto rozhodnutia dokonale dodržiavať, teda keď psíkovi niečo dovolíme, tak by to mal mať dovolené vždy a naopak, keď má niečo zakázané, tak je to absolútne tabu.

Šteniatko začína chodiť, čo teraz?
 

Pes nedokáže vnímať výnimky, ani dilemy.

Napríklad keď nechcete psa v posteli, tak ani na Vianoce, alebo jeho narodeniny ho do postele vziať nesmieme, lebo to bude výnimka z pravidla a následne bude mať psík dilemu, či do postele vlastne môže, alebo nie. Takýmto správaním by sme tiež naštrbili svoju pozíciu v hierarchii našej domácnosti, ktorú psík vníma a začne mať pocit, že v niektorých momentoch rozhoduje o dianí vo vašom byte on a nie vy.  

Šteniatko začína chodiť, čo teraz?

Keď dodržíme pravidlá striktnosti, budeme ľahšie so psíkom komunikovať a bude nás rešpektovať.

Keď niekoho pes rešpektuje, nedovolí si voči tejto osobe dominantné gestá, ktorými sú napríklad hryzenie rúk, alebo gesto nakrývania ktoré sa môže zdať až ako sexuálne gesto. Na zamedzenie obhrýzania nábytku, alebo stien je vhodné mať pre psíka pestrú paletu hračiek a správne vyvážené krmivo. Ohrýzanie a lízanie stien je znamením nedostatku vápnika a pes sa snaží si ho doplniť z iných zdrojov ako z krmiva. Je to výstraha a mali by ste začať rozmýšlať nad zmenou krmiva. Chutný je aj čalunený, alebo drevenný nábytok, prípadne iné predmety a tieto pes neničí kvôli tomu, že by mu niečo chýbalo v strave, ale potrebuje si obrusovať zuby a pokiaľ je v štádiu výmeny chrupu, tak je to o to intenzívnejšie. Keď ale psíkovi ponúkneme alternatívu z tých istých materiálov, s ktorou sa dokonca budeme hrať spoločne, tak sa problému vyhneme a budeme mať spoločne perfektné spolunažívanie.

Autor: Mgr. Juraj Ferko
www.doggie.sk, ww.ferko.hundecoach.net
Zdroj: časopis Náš pes