Ako to vidí pes… Mýty a fakty

Pre lepšie zobrazenie ilustračných fotografii si otvorte celý článok v PDF TU

Rovnako ako ľudia, aj oči psa majú rohovku a šošovku. Rohovka a šošovka rozkladajú, lomia svetlo, ktoré je privádzané na sietnicu, nachádzajúcu sa v zadnej časti oka. Na sietnici sa utvára obraz. V nej sa nachádza veľa rôznych buniek, ale pre túto tému je najdôležitejšie zmieniť čapíky a tyčinky – zrakové receptory. Tyčinky zodpovedajú za vnímanie svetla a čapíky za vnímanie farieb.

Medzi sietnicou a zrakovým nervom sa nachádza membrána Tapetum lucidum. Je to špecifické tkanivo, ktoré sa nachádza iba v oku niektorých zvierat vrátane psov a mačiek. Ľudské oko ho neobsahuje. Výrazne zvyšuje množstvo zachyteného svetla na sietnici, a tak zvieratám s takto uspôsobeným okom umožňuje lepšie videnie v šere a v tme.

“Zrakové receptory – čapíky a tyčinky spolu s membránou nazývanou Tapetum lucidum zodpovedajú za zásadné rozdiely medzi ľudským a psím videním.”

1. Mýtus: Pes vidí iba čierno – bielo
O tom, či pes vidí svet farebne sa diskutuje veľmi často. Samozrejme, laickým pozorovaním to zistíme veľmi ťažko. Pokusy ukázali, že pes na farby reaguje. Venuje im väčší dôraz, ako napríklad vzorom na predmetoch. Za poznaním, ako to je v skutočnosti je, stojí aj vedecké zistenie.

Rozdiel spôsobuje rôzne druhy čapíkov – zrakových receptorov. Človek má tri typy čapíkov. Každý je senzitívny na jednu farbu: červenú, zelenú a modrú (trichromatické videnie). Psy majú iba dva druhy čapíkov: modrý a žltý (dichromatické videnie). Jeho farebný svet teda pozná modré, žlté, zelené farby
spolu s odtieňmi sivej.

                                         Farebné spektrum psieho videnia

Psie videnie sveta je podobné ľudskej farbosleposti. Ak váš psík nevidí červenú hračku v zelenej tráve, nehnevajte sa na neho… Pre hry a výcvik používajte hračky a predmety v modrej, fialovej, žltej. Vyhnite sa červenej, ružovej, oranžovej, hnedej…

                                                        Svet, ako ho vidí pes

                              Svet, ako ho vidí človek (foto: rover.com)

2. Mýtus: Pes má ostrejšie videnie, ako človek
Niekedy sa to zdá, ako fakt. Opak je však pravdou. Príroda dopriala psovi iné dokonalejšie vnemy, ktoré mu tento malý handicap vypĺňajú skoro do dokonalosti.

Ak by sme na vyjadrenie presného videnia použili nám známu tabuľku na zisťovanie schopnosti presného videnia, bez problémov by sme videli riadok 20/20. Pes, ak má zrak v poriadku, by pravdepodobne ostal v rozhraní 20/75 a vyššie.

                        Tabuľka na zisťovanie videnia

To znamená, že čokoľvek pod tretím riadkom je pre neho rozmazané. Kde mu však príroda nedopriala, tam pridala inú schopnosť – dobrý čuch.

Takže ak má pes niečo malé pred očami, nevidí to dokonale, ale vďaka čuchu identifikuje a lokalizuje veľmi presne.

Príroda všetko zariadila inak. Psy síce majú farebne limitované videnie a na blízko vidia malé predmety rozmazane, ale v porovnaní s človekom majú zrak predsa len vycibrený vo viacerých iných oblastiach. Evolučne sa im schopnosť vidieť prispôsobovala pre ich využitie na lov a hľadanie koristi. Preto sú ich oči mimoriadne citlivé na pohyb objektov v diaľke. Pohyb na diaľku zaregistrujú 10 až 20-krát (v závislosti od plemena) presnejšie ako človek. To z nich robí ideálnych poľovníckych psov, ale aj zvyšuje ich použiteľnosť v polícii a armáde.

3. Mýtus: Človek má väčší rozsah priestorového videnia ako pes
Maximálny zorný uhol u človeka je 190 stupňov. U psa to môže byť až 250 stupňov. Veľmi dôležitý je však aj stredový uhol. Je to uhol, kde sa pretínajú línie oboch očí. U človeka to je približne 140 stupňov. V tomto priestore môže človek sledovať predmety oboma očami naraz a videnie je detailnejšie (binakulárne videnie). U psov je stredový uhol iba cca 60 stupňov. U niektorých plemien môže byť aj menší. V tomto prípade je vo výhode človek, pretože má väčšie centrálne zorné pole. Pes má však väčší uhol priestorového videnia. Zachytí v bočnom priestore viac. Medzi plemenami psov je veľký rozdiel v rozsahu priestorového videnia.

                         Porovnanie priestorového videnia u psa a u človeka

Rozdiely sú spôsobené veľkou typovou variabilitou, veľkosťou a tvarov lebiek. Medzi plemenami psov sú rozdiely aj v mieste uloženia očí v lebke. Všimnite si napríklad rozdiel medzi mopsom a labradorom. Mops v porovnaní s labradorom má oči uložené mierne na boku.
Labrador má oči viac v prednej časti tváre.
Mops bude mať väčší rozsah priestorového videnia, ale labrador má väčší stredový uhol, čiže lepšie binakulárne videnie.

4. Mýtus: Pes vidí v tme rovnako ako človek
Psy vidia v noci, v šere a pri slabom osvetlení lepšie ako ľudia, a horšie ako mačky. Ak sú však v úplnej tme, nevidia nič. Rovnako ako človek. Prečo je tomu tak? Psy môžu za to ďakovať väčšiemu počtu zrakových receptorov – tyčiniek, ktoré vo väčšej miere zachytávajú svetlo, ktoré sa odráža od membrány (Tapetum lucidum) a prenáša sa v zosilnenej miere na sietnicu.

Keď svetlo vnikne do oka, odráža sa od  membrány. Môžeme to vidieť pri fotografovaní v tme, alebo ak zasvietime baterkou oproti očiam psovi – žiariace oči. Zachytené svetlo sa odráža od membrány. Tapetum lucidum zlepšuje videnie zvierat s nočným životom, alebo žijú v priestoroch, kde je málo svetla. Ľudské oko túto membránu nemá. Preto nezachytí toľko svetla v šere, alebo v slabo osvetlených priestoroch.

V schopnosti vidieť v šere a tme vynikajú nad človekom aj psom mačky… Dá sa povedať, že mačka s istotou „prekukne“ aj človeka, aj psa.
Viď foto: Porovnanie videnia v tme človeka a mačky

                                                                                                                                                  Porovnanie videnia v tme človeka a mačky.

Pes dokáže vidieť v šere a v prítmí lepšie, ako človek. Vyniká schopnosťou vypozorovať pohybujúce sa objekty na diaľku.

Svoj handicap čiastočnej farbosleposti a neostrého videnia blízkych predmetov dokonale vyrovná a dotiahne do dokonalosti prácou svojich ďalších zmyslových orgánov. Na to, aby dokázal plnohodnotne fungovať a plniť naše očakávania, aby žil plnohodnotný život potrebuje, aby jeho oči boli zdravé a nepoškodené. K tomu potrebuje nie len priazeň osudu, ale aj všímavého majiteľa, ktorý problém spozoruje čo najskôr. Najdôležitejšie však je, aby pozornosť vychádzala už zo zdroja – od zodpovedného chovateľa, ktorý sa postará o to, aby sa narodil s čo najmenšou genetickou záťažou, ak ide o plemeno, ktoré ňou trpí. Želajme si, aby tomu bolo tak…

Autor: Mgr. Viera Staviarska

Zdroj:

1. news.wisc.edu 2007
2. servisdogcentral.org
3. F. J. Ollivier and col., Comparative morphology of the tapetum lucidum, Jan 2004 University of Wisconsin – Madison, „How Well Do Dogs See At Night?.“ ScienceDaily, Nov 2007
4. vetstreet.com, Dec 2012
5. healthypets.mercola.com, Sep 2015