Samotné cicanie sprevádzajú veslujúcimi po-hybmi predných končatín a špecifickými po-hybmi hlavičky nahor a nadol. Pohybujú pritom aj zadnými končatinami, ktorými si pomáhajú pri udržiavaní polohy tela počas cicania. Tieto pohyby sú rytmické, stále lepšie koordinované. Predpokladá sa, že slúžia odtlačeniu mliečnej žľazy od nozdier šteniat tak, že môžu nerušene dýchať, alebo sa môže ísť o jemnú masáž mliečnej žľazy a stimuláciu toku mlieka. Pohyby predných končatín pretrvávajú približne do 17. dňa po narodení a okolo 21. dňa ani ich cicanie už nie je rytmické. V prvých 3 týždňoch kŕmenie začína matka – prichádza do pelechu, mláďatá olizovaním čistí a prebúdza, prezentuje im oblasť mliečnej žľazy; neskoršie sa šteniatka o cicanie hlásia samy. Žalúdok šteniat do 8. dňa pojme malé množstvo mlieka pri jednom napití; tie sa často opakujú. Postupne sa ich kapacita žalúdka (tiež v závislosti od veľkosti plemena) zväčšuje, konzum mlieka vrcholí okolo 26. dňa.

Prechodné obdobie, odstav
Od 4. týždňa mláďatá začínajú vytvárať po-travinové správanie typické pre dospelé psy, pritom ešte stále cicajú mlieko. Každé dojčenie si v tomto období vynucujú samy. Postupne však matka končí dojčenie ľahnutím na brucho a obmedzuje ich počet. Mláďatá prechádzajú na polotuhú potravu, ktorú im môže sčasti vyvrhovať i matka potom, čo jej olizujú kútiky tlamy. Toto správanie začína v 3. týždni, pribúda ho vo  4. týždni a postupne klesá do 6. týždňa.

Potravu im môžu vyvrhovať aj iné psy v domácnosti nielen matka. Tento jav sa vyskytuje asi pri dvoch tretinách psích plemien. Niekedy je potrebná istá opatrnosť pri prechode šteniat na polotuhú potravu. Matka môže s nimi o krmivo v miskách až agresívne súťažiť obyčajne vtedy, ak nemá sama dostatok potravy. V tomto období sa príslušníci jedného vrhu veľmi líšia množstvom  skonzumovaného mlieka a tuhej potravy.

Súťaž o potravu medzi šteniatkami vo vrhu zvyšuje jej konzum u všetkých, zároveň sa ustaľujú vzťahy dominancie a podradenosti medzi nimi. Pri individuálnom kŕmení je konzum potravy nižší ako pri kŕmení v skupine.

Odstav býva ukončený medzi 7. a 10. týždňom po narodení. 

Nenutričné žuvanie
Do repertoáru potravinového správania najmä šteniat a mladých psov patrí aj nenutričné žuvanie. Nie je priamo spojené s prijímaním potravy. Je to spôsob skúmania okolia a predmetov, s ktorými šteniatka prichádzajú do styku. Objavuje sa postupne v 3. týždni s nastupujúcou socializáciou.

Žuvaním, olizovaním, prenášaním rôznych predmetov získavajú šteniatka dôležité informácie a je možné, že to súvisí aj s prerezávaním zubov.

Niektoré plemená psov sa vyznačujú intenzívnejším skúmaním okolia týmto spôsobom. Sem patria napríklad nemecké ovčiaky alebo retrívery, či bígle. V domácnosti treba predchádzať hryzeniu nevhodných predmetov (káblov počítačov, televízorov, žehličiek, odtokových hadíc práčok, topánok, starožitného nábytku či plastových fliaš s chemikáliami a podobne) a poskytnúť im bezpečné hračky. Atraktívnejšie budú, ak ich spočiatku natrieme potravou, napríklad syrom, alebo vyplníme kúskami syra. Psíka za hru s nimi treba pochváliť. Ak sa zmocní iného predmetu, je ho potrebné za slovného sprievodu (fuj, nie) zobrať a nahradiť hračkou.

Požieranie trusu
V tomto období sa môže objaviť na krátku dobu požieranie trusu (koprofágia) iných psov – u šteniat to napomáha osadiť tráviaci trakt mikróbmi, ktoré potrebuje na trávenie potravy, ale môže to byť aj exploračné správanie (skúmanie okolia).

Trestať nie je vhodné, stačí odviesť pozornosť psa inam, treba mu tiež zabrániť prístupu k trusu.

Potravinové správanie psov
Obezita je problémom súčasnej doby nie len u človeka ale aj u psov
Požieranie trusu (vlastného, iných psov, mačiek či ďalších zvierat) u dospelých psov je nepríjemným správaním pre majiteľa. V takomto prípade treba navštíviť veterinára; tento jav môže mať totiž aj zdravotné príčiny. Jediným naozaj účinným opatrením je zamedziť psovi prístup k trusu (vhodný náhubok a vodidlo na prechádzke).

Potravinové správanie dospelých psov je podobné ako u ostatných psovitých šeliem. Pre ne je charakteristické prežieranie po ulovení veľkej koristi a pôst, kým ulovia ďalšiu. Ani našim dnešným dospelým psom v domácnosti neuškodí zaradenie občasného pôstneho dňa. Tým viac, že stále narastajú počty psov, ktorí dnes trpia obezitou a tá je častejšia u psov, ktorých majitelia sú tiež obézni a málo sa pohybujú.
Ak majú psy voľný prístup ku krmivu, prijímajú potravu niekoľkokrát za deň. Psy chované v domácnosti sa nakŕmia zakaždým, keď dostanú potravu, môže to byť 3 – 6 krát v priebehu svetlej fázy dňa. V mnohých domácnostiach je obvyklé kŕmenie 1-2 krát za deň.

Rozsiahly prieskum v USA (1995) ukázal, že:

• 61 % majiteľov podáva psom maškrtky
• 56 % potravu zo stola
• 51 % podáva granulované krmivo
• 30 % psov žerie i kosti
• 25 % psov loví a konzumuje odpadky
• 15 % dostáva konzervy
• 12 % doplnky potravy
Mnohí majitelia zaznamenali, že príchod nového psa do domu zvyšuje záujem o potravu pôvodného, prvého psa. Takáto žravosť môže nadobudnúť až patologický rozsah.

Čo uprednostňujú psy

  • Nová, neznáma potrava psov zaujíma viac, ako známa.
  • V pokusoch, ktoré skúmali chutnosť rôznych druhov mäsa a konzistencie potravy, sa ukázalo, že pokusné psy dávali prednosť mäsu hovädziemu pred bravčovým, potom nasledovalo jahňacie, kuracie a konské.
  • Psy dávali prednosť diétam s obsahom mäsa pred diétami s vysokým obsahom bielkovín iného zloženia.
  • Viac im chutilo krmivo vlhké (konzervy) ako suché, a prednosť dávali mäsu z konzerv pred čerstvo uvareným mäsom rovnakého pôvodu. Varené mäso vyhľadávali častejšie ako surové.
  • Psovité šelmy svoju korisť požierajú celú, vrátane obsahu tráviaceho traktu. Ich potravou teda nie je výlučne mäso, ale aj srsť, kosti či čiastočne strávený rastlinný obsah žalúdka ulovených zvierat. I pes toleruje rastlinné súčasti krmiva, sčasti trávené alebo upravené varom; naopak, napríklad surová mrkva môže prejsť ich tráviacim traktom nedotknutá.
  • Pitím si pes dopĺňa vodu. Naberá ju jazykom, zrolovaným do miskovitého tvaru, a rýchlymi pohybmi ju vhadzuje do zadnej časti ústnej dutiny. Časť vody pritom rozlieva naokolo. Potreba vody sa mení so spôsobom kŕmenia psa, s ročnou dobou, s laktáciou sučky, s vekom a ďalšími faktormi.

Občasné požieranie malého množstva trávy alebo iných rastlín patrí k normálnym prejavom; niektoré psy sa tomu naučia, ak je im nevoľno; po požití rastlinného materiálu môžu zvrátiť nežiadúcu potravu.

Lovecké správanie patrí k repertoáru nutričného správania psov. Všetky psovité šelmy majú prepracované lovecké techniky. Psy za čínajú naháňať pohyblivé predmety, ktoré sa rýchlo pohybujú preč – pes tak môže naháňať vonku mačku, ktorá mu v byte neprekáža.

Nenutričné žuvanie
Medzi problémy s príjmom potravy patrí nadmerná žravosť, nutkavý príjem potravy.

Najrozšírenejším problémom však je obezita, nadmerné ukladanie tuku v rozsahu, ktorý bráni normálnemu životu psa.

Napr. v USA sa odhaduje, že až 40 % psov v domácnostiach trpí obezitou. Je to závažný zdravotný problém pre oboch a s obéznym psom treba navštíviť veterinára. Psy stredného veku sú 2 × častejšie obézne ako psy mladé. K obezite majú sklon kokeršpaniely, labradorské retrívery, kólie, škótske a iné malé teriéry, bígle, ale aj pudle, jazvečíky, malé fúzače.

Opakom žravosti je anorexia, nechuť. Jej príčinou býva choroba, preto je návšteva u odborníka nutná.

Požieranie neobvyklej potravy alebo nepožívateľných predmetov (pika) je ďalším abnormálnym správaním psov. Môžu to byť hračky, rastliny v domácnosti, korkové zátky, kusy odevu, mince, tužky, kamienky, zem, linoleum a ďalšie predmety. Diagnózu tohto správania musí urobiť veterinár, ktorý sa zaoberá problémami správania psov a navrhne terapeutický postup. Psa za toto správanie netrestáme. Niektoré psy rady vyberajú odpadky z odpadkových nádob; štúdie ukazujú, že 50 %vriec s odpadom psy otvárajú do 24 hodín po vyhodení. Tejto aktivite sa venujú voľne žijúce psy, ale aj tie, čo žijú v domácnosti, ale občas utečú. Medzi problémy spojené s orálnym správaním (manipulácia tlamou a zubami) patrí ďalej deštruktívne hryzenie u psov dospelých, nežiadúce lovecké správanie psov a nežiadúce naháňanie koristi, psychogénne zvracanie. Všetky tieto problémy si však vyžadujú dôkladnú analýzu a odbornú pomoc.

Autor: Prof. MVDr. Eva Baranyiová, CSc.
Zdroj: časopis Náš pes