Príbuzenská plemenitba I.

Jednou z významných metód plemenitby prispievajúcej k zvyšovaniu „homozygotnosti“ je príbuzenská plemenitba. Je to usmernené párovanie zvierat, ktoré sú navzájom príbuzné až do 5. generácie. Pohľad na túto metódu plemenitby sa však v priebehu histórie významne menil. Je známe, že viacero plemien hospodárskych zvierat vyšľachtili šľachtitelia pri intenzívnom využívaní príbuzenskej plemenitby po niekoľko generácií. Tieto argumenty využívali zástancovia príbuzenskej plemenitby. Na druhej strane odporcovia príbuzenskej plemenitby zdôrazňovali, že príbuzenská plemenitba spôsobuje prílišné zjemnenie konštitúcie, pokles plodnosti a životaschopnosti jedincov, ba vedie nakoniec k degenerácii chovu.

Tradovali sa názory, že jednotlivé druhy zvierat sú rôzne citlivé na depresívne účinky inbreedingu. Dnes sa zastáva skôr názor, že rozdielna je citlivosť jednotlivých vlastností. Pri znakoch s nízkym koeficientom dedičnosti je depresia z príbuzenskej plemenitby vyššia.

Ak by sme v populácii takto pokračovali niekoľko generácií, rozpadá sa nám populácia na niekoľko inbredných línií. Homozygotnosť v rámci týchto línií je veľmi vysoká a zvyšujú sa rozdiely medzi jednotlivými líniami nielen v exteriérových, ale aj vo výkonových vlastnostiach a v povahe.

Blízka príbuzenská plemenitba
Využíva sa predovšetkým na upevňovanie žiaducich vlastností, ktoré sú u vynikajúceho spoločného predka. Pri tomto type plemenitby sa pária vlastní bratranci a sesternice alebo neter so strýkom a pod. Využíva sa predovšetkým pri tvorbe chovných línií . Vyberá sa pritom zakladateľ línie, ktorý má žiaduce vynikajúce vlastnosti a na tomto jedincovi sa uskutočňuje príbuzenská plemenitba. V chove psov dochádza často k zámene chovných a genealogických línií.

Genealogická línia
Je vlastne iba zostupný rodokmeň plemenníka zakladateľa línie. Hlavný cieľ tvorby genealogických línií v chove psov je tvorba nepríbuzných jednotiek v chove a zabránenie príbuzenskej plemenitbe. Naopak, úplne iný cieľ má chovná línia. Chovná línia má vytýčené presné požiadavky na exteriérové, ale aj výkonové a povahové vlastnosti jedincov z danej línie a tieto sa v línii upevňujú aj použitím príbuzenskej plemenitby.

Vzdialená príbuzenská plemenitba
Je párenie príbuzných jedincov do IV. generácie. Je to stupeň príbuzenskej plemenitby, ktorý podľa viacerých významných chovateľov prináša potrebné chovateľské výsledky bez výrazných negatívnych vplyvov príbuzenskej plemenitby.
V chovateľskej praxi sa hovorí o tzv. uzavretom rodokmeni, keď pri štúdiu rodokmeňa psa nájdeme v IV. – V. generácii spoločného predka. A otvorenom rodokmeni, ak tam spoločných predkov nenájdeme.

V dnešnej dobe, keď vplyv poradcov chovu je nižší a väčšina chovateľov sa spolieha predovšetkým na svoje poznatky o chove a chovných jedincoch, je veľmi dôležité vypracovanie správnej stratégie chovu a jej operatívne prispôsobovanie možnostiam výberu jedincov na párenie.

Ako som uviedol už v prvom článku z tohto seriálu, niekedy ani najlepšie znalosti, prepočty a skúsenosti nevedú k žiaducemu úspechu . Na druhej strane, náhodný výber jedinca na párenie dokáže často prekvapiť výsledkom. V praxi neexistuje recept na zaručený úspech.

Je na zvážení každého chovateľa, či riziko spojené s príbuzenskou plemenitbou (hlavne úzkou) stojí za pokus, alebo sa vyberie cestou istejšej cesty využívania nepríbuzných jedincov na párenie.

Veľmi často za úspechom chovu stojí v prvom rade chovateľské šťastie a chovateľská intuícia. Dôkladná teoretická príprava podložená praktickými skúsenosťami však vytvára podstatne väčšie predpoklady pre správne rozhodnutia.

Autor:  Ing. Jozef Jursa, CSc
Zdroj: časopis Náš pes